Teda, Pchjongjang na Dunaji. Po slovensky. Ten titulok je po nemecky o Slovensku. Podľa istej zahraničnej spravodajskej verejnoprávnej televízie sa objavil v istých novinách v Rakúsku nad článkom, v ktorom sa Slovensko prirovnáva k Severnej Kórei. Nuž vlastne – Slovensko samo „sa“ nie. Noviny ho prirovnávajú ku krajine s pravdepodobne najprimitívnejším režimom na svete.
Aby som bol úplne presný a trošku aj spravodlivý k autorovi článku, nie Slovensko, ale to, čo sa u nás v posledných týždňoch deje. A aby som bol aj konkrétny, k severokórejskému režimu nás podľa spomínaného článku približujú niektorí naši občania. Vravia si síce politici, ale tými vôbec ale vôbec nie sú.
Kto videl včerajšiu televíznu „debatu“ dvoch našich „politikov“ na takmer pravé nedeľné poludnie, určite rakúskym novinárom za pravdu dá. Odhliadnuc od skutočnosti, že v slušnej krajine a v slušnom médiu by sa slušný moderátor zdvihol a ukázal „hosťom“ svoj názor na ich správanie sa pred kamerami a slušný režisér by takú produkciu v priamom prenose nahradil najskôr reklamou a neskôr zrušil. V tomto prípade však aj hostiteľ, teda televízia i moderátor výdatne prispeli ku kórejskému obrazu Slovenska. Aj tým, že prevzali maniere prítomných pánov a stali sa tretím do nechutnej partie. A rovnocenne tretím. V štvrtej cenovej v piatom suteréne.
Dvaja zo stopäťdesiatich pred štyrmi rokmi zvolených a dnes vyvolených sa na úrovni mentálne postihnutých hádali v priamom prenose o to, kto je väčší vlastenec a na úrovni náboženských fanatikov o to, kto je väčší kresťan. Akurát facky nelietali. Škoda. „Rež a rúbaj do krve“ skrížené s exorcizmom. A moderátorské kvokanie do toho.
Pamätáte sa, keď sa chlapci v škôlke predháňali v tom, kto akože je väčší borec a porovnávali si prirodzenia? Čím väčšie, tým väčší chlap. Dnes čím viac kresťanský a čím viac národný, tým lepší akože Slovák. Opakujem však, to vôbec nemá nič so Slovenskom. Iba ak s nejakým deficitom čohosi, čo je skôr témou pre odborníkov na duševné poruchy.
Relácia trvá tak hodinu. Lenže „rež a rúbaj do krve“ a exorcizmus trvá aj na moju inak nesmiernu trpezlivosť na Slovensku už príliš dlho. Kim-ir-senizmus dal popraviť chlapa za to, že do zahraničia oznámil cenu ryže v Severnej Kórei. Falošný, neúprimný, zištný a na druhej strane zvrátený, nech akokoľvek inteligentne sa tváriaci slovenský „národniarizmus“ bude vyhadzovať riaditeľov škôl za to, že deti v triedach nebudú čumieť na zástavy, preambuly a iné historické artefakty.
Zatiaľ neviem, čo spravia s pubertiakom, ktorého mutujúci hlas urobí zo štátnej hymny aktuálny raperský hit. Viem však, že znevažovanie symbolov štátu je trestné.
Pamätám si, ako sme mali na základnej škole v triede a neskôr aj na gymnáziu na stene zarámované čosi, čo by som nazval „morálny kódex“. Asi budovateľa komunizmu. Dodnes neviem. Pozeral som sa na to denne okrem víkendov a prázdnin dva krát štyri roky. Najmenej po päť hodín. Asi som debil, ale nenalepilo sa z toho na mňa nič. Akurát raz, jeden učiteľ, keď sme sa ho pýtali, na čo to je a čo to pre nás znamená a čo vôbec s tým – mávol rukou, pozrel sa z okna a povedal: Decká, správajte sa v živote slušne, zostaňte za každých okolností navždy slušní ľudia.“ To som si zapamätal, hoci som to počul len raz.
Patriotizmus, viera, slušnosť. To sa nedá nariadiť zákonom. Ako v Severnej Kórei napríklad prítomnosť miliónového davu s mávadlami na otvorení novej fabriky. Alebo len tak – pred vodcom.
Patriotizmus, viera ani slušnosť sa nedá dať do volebných programov, do stanov, do zákonov. To musí byť v duši. A keď to tam raz je, tak je to vnútorné.
Po svete behá veľa chorých exhibicionistov po parkoch, ktorí potrebujú obnažovať svoje pohlavie. U nás máme jedincov, ktorí nemôžu žiť bez exhibovania vlastného fanatizmu. Nevadí, dá sa im to prepáčiť a aj ospravedlniť, ak ide o postihnutie. Nie, ak ide o nami volených a teda aj odvolateľných a z našich daní žijúcich indivíduí.
Ak však ide o vedomé násilie – trebárs aj prijímaním takýchto zákonov, potom to treba odmietnuť – aspoň vo voľbách. Mal by to spraviť každý, aspoň trochu vlastným presvedčením Slovák a kresťan.