Průser znie lepšie, ale napokon „gate“ tiež nie je práve slovenský výraz. Myslím gate ako brána, nie gäte, ako sa kdesi na Slovensku ešte stále nárečovo vraví odevu na spodnej časti pánskeho tela. Uznáte, že gäte a priesery majú k sebe nebezpečne blízko. Najmä v mladšom či naopak v pokročilejšom veku.
„Gate“ však nie je výnimkou. V aktuálnej ére. Zatiaľ to ešte nesmrdí, ale niečo sa tu fakt posr… A ako takmer v každom mojom blogu, tým „tu“ myslím tu, na Slovensku. Neznamená to, že ho nemám rád, naopak. Nemám ho však rád také, akým nikdy nebolo, akým sa teraz živelne stalo a akým hádam nebude donekonečna. Pretože to už nie je Slovensko ale – prepytujem – bordel. Vo všetkých, aj tých najjemnejších významových nuansách. Chcem dnes však len o jednej. Realitnej.
Biele koníky v tejto branži obídem. Akosi sa mi nechce vŕtať sa v prapodivných vlastníckych vzťahoch, za ktorými sú prapodivné utajené identity na čele ktorých sú šikovní mládenci a švárne devy, oboje bez náležitého vzdelania avšak s veľkou dávkou odvahy. A s neodmysliteľným terénnym tankom, teda služobným podnikateľským dopravným prostriedkom. Čím bližšie k Bratislave, tým väčším a drahším. Aby bolo čo odpisovať, aby bolo ako s tým Slovenskom vychcať.
Ide mi o „veľkých hráčov“ v biznise. Zvykol som si na toto mediálne pomenovanie. Vo svete sa podniká, na Slovensku sa hrá. Veď dobre. Každá hra raz omrzí, myslím si optimisticky. A za naozaj veľkého hráča som vždy v mojich predstavách považoval Paula Leonarda Newmana zo Shaker Heights v Ohiu. Toho nebohého. Modrookého. Jeho Podraz s Bobim Redfordom neomrzel dodnes.
„Bydlení je hra“, to je jeden celkom pozerateľný seriál na istej blízkozahraničnej televíznej stanici. Hru z bývania urobili na Slovensku naozaj veľkí hráči. Hrá sa v podstate o to, ako a koho čo najlepšie a v podstate bez akejkoľvek primeranej protihodnoty ošklbať. Ale keď už občas očkom hupnem do toho blízkeho zahraničia ako ten nešťastník, ktorý si v prastarej rozprávke odskakoval poza medzu z Polnočného kráľovstva zahulákať a zaujúkať a zakrepčiť do Zeme kráľa Miroslava, lebo tam sa smelo a tu nie, potom som nemohol bez povšimnutia obísť istý tamojší spravodajský server.
Vraj v Nemecku môžete kúpiť dom už za cenu auta nižšej strednej triedy a dokonca ešte nižšej, takej tej podradnej, na ktorej na Slovensku jazdí väčšina nás, nepodnikateľov. Nehráčov – sráčov. Ale aby som len tak netliachal, hodlám sa citovať.
„Kdo si chce pořídit levné bydlení a je mu přitom jedno, že by musel za prací dojíždět z ciziny, může se směle vydat do německého příhraničí. Krize tam totiž srazila ceny nemovitostí tak prudce, že je například v Bavorsku či v Sasku možné sehnat prostorný dům za méně než půl milionu korun. Zvlášť to platí pro menší obce a města v německém příhraničí. Rodinný domek v Německu si tak nyní můžete koupit třeba i za méně než půl milionu korun. Relativně levné jsou německém pohraničí i nájmy. V Žitavě, která je vzdálená asi 25 minut autem od Liberce, zaplatí člověk měsíčně za 2+1 o 40 metrech čtverečních 280 eur.
V nabídkách německých realitních serverů se množí i nabídky dražeb rodinných domků. Například u rodinného domku v bavorském Arzbergu s obytnou plochou přes 70 metrů čtverečních je vyvolávací cena pouze 14 500 eur, tedy necelých 380 tisíc korun.
Zachovalý přízemní domek v Rugendorfu nedaleko Kulmbachu s obytnou plochou 100 metrů čtverečních a velkou zahradou o rozloze 1300 metrů čtverečních je k mání v přepočtu už za 522 tisíc korun.“
Mám známeho v Bratislave, ktorý za načierno prenajatú „garzónku“ 3×4 metre inclusive záchodu, kuchynského kútu, sprchového kútu a okna platí niečo okolo desaťtisíc v starej tvrdej korune slovenskej. A tuto hore vraj za 3+1 nejakých osem a pol. V Nemecku. Tvrdia v Česku. A „zírajú“ na Slovensku.
Iste, možno argumentovať tým, že kdesi aj na Slovenských lazoch možno nájsť nejakú stodolu, polorozpadnutú, za ktorú chce jej majiteľ aj s pozemkom a družkou nejakých do pol milióna. A že veď ani v Nemecku to nie je inak. Je však rozdiel medzi nádherným pokojným zeleným a vykvetovaným nemeckým vidiekom a stodolkou od Letanoviec čo by potmavším invalidným podnikateľom dohodil. Abo od Giraltoviec. Abo od Hranovnice. Abo vlastne takmer odvšade od…
Ale už ste zaiste zabudli na tie „gate“. To mi tak zišlo na um, keď som sa zamýšľal nad tým, prečo sa realiťáci a „developeri“ na Slovensku sťažujú na slabý záujem o bývanie v rôznych novopostavených snobských „gate“. Alebo teda, lepšie už gates.
To málo celebrít, ktoré u nás napriek každodennému zdaniu máme, už si svoje pokúpilo a plebs na takú drahotu nemá.
Ešte aj v Marxovej ekonomike sa vravelo čosi o vyváženosti ponuky a dopytu. Ale to neplatí na Slovensku. Tu treba zdierať ako za čias psích tridsiatkov a desiatkov a panského a drábov a derešov. Veď ide o naše národné tradície, ktoré nám načim uchovať pre pamäť našich detí.
Realitný trh ukázal Slovákom obrovskú trhlinu v podnikateľskom myslení. Napriek tomu, že developeri už druhý rok zlacňujú, predaju bytov sa nedarí. Prečo asi? To je fakt otázka pre absolventa prvej ľudovej…
A môžete si vaše „gate“ a iné podivne nazvané mesačné krajiny na tomto Slovensku viete čo!
Celá debata | RSS tejto debaty