Proti vetru

Dokedy budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť? Hádam niet, z môjho pohľadu, príhodnejšieho úvodu do úvodu ako je tento ešte nedávno celkom všeobecne známy, ale postupom času a vďaka degeneráciii školstva čoraz viac zabudnutý Cicerov citát.

Lacino, mám na mysli toho rímskeho rečníka, štátnika a filozofa, potvoru jednu – Marca Tullia Cicera. Málo sa vie o tom, že to bol taký „malý Grék“. Vidíš, to sú paradoxy! Riman a Grék. V jednej osobe. Len krátko spomeniem, že to umožňoval zaujímavý zvyk. V tých časoch bolo dobré poznať reč nepriateľa. Nuž, vlastne poznať ako poznať. Rozumieť jej. Reči práve tak, ako nepriateľovi, ktorý ňou vládol. A iste uznáš, Rimania a Gréci sa príliš v láske nemali. A tak milý malý Cicero šprtal gréčtinu ako len vládal.

Milý, ale už veľký Cicero nezabúdal ani na svojich domácich nepriateľov a najmä svojho volebného protikandidáta Catilinu mal priam v zuboch. Určite však v štátnickej reči, presnejšie, v štyroch Rečiach proti Catilinovi. História ich potom zbalila do jedného celku pod názvom In Catilinam.

Lacko, ten Ti mu musel liezť na nervy! Možno ešte viac, ako Tebe tá potvora, čo sa teraz pustila do Teba. A to ešte nezarátavam plamenný meč, ktorý Tvoja Martuška ako dávni Cherubíni vytasila, aby uchránila voľnú cestu k Tvojmu stromu života.

Nechcem Ti, priateľko, teraz vypisovať celý spor medzi Catalinom a Cicerom, ja ho preventívne strčím do zátvorky. Ak ťa história príliš nezaujíma, jednoducho ju preskoč.

(Počas svojho úradovania zabránil Cicero sprisahaniu, ktoré Catilina viedol a ktoré bola namierené aj proti popredným občanom Ríma, vrátane Cicerona. Cicero pri tejto príležitosti v senáte predniesol štyri Reči proti Catilinovi, v ktorých očiernil Catilinu a okolo neho združených patriciov. Už pri prvej reči Catilina, ktorý bol prítomný v senáte na zasadaní v chráme Iova Statora, vybehol zo zhromaždenia a odišiel z mesta do Etrúrie, kde sa zbieralo sprisahanecké vojsko. V ďalších rečiach určených senátu Cicero prinášal nové a nové dôkazy proti Catilinovi, ktoré mali pohnúť senátorov k činom. Napokon predsa len i vodcov sprisahania usvedčenili a senát začal rokovať o tom, ako pokračovať ďalej. Bežným trestom by bolo vcelku príjemné uväznenie alebo vyhnanstvo, ale to sa údajne v tej chvíli javilo ako príliš nebezpečné riešenie, obzvlášť preto, že Catilina bol na slobode a na čele povstaleckých jednotiek v Etrúrii. V prvej chvíli sa zdalo, že sa senát rozhodne pre hrdelný trest, ale Iulius Caesar sa postavil proti návrhu, ktorý by vraj vytvoril nevhodný precedens, a navrhol doživotné väzenie v rôznych mestách Itálie. Marcus Porcius Cato Mladší sa potom vyslovil pre trest smrti a senát odsúhlasil jeho návrh. Cicero nechal odviesť sprisahancov do Tulliana, neslávne známeho rímskeho väzenia, kde boli uškrtení. Cicero pri tom osobne doprevádzal bývalého konzula Publia Cornelia Lentula Suru. Catilinovo vojsko bolo neskôr porazené v krvavom boji.

Po popravení odsúdencov dostal Cicero čestný titul Pater patriae (Otec vlasti) a verejnú ďakovnú slávnosť, po prvý raz v rímskej histórii udelenú za nevojenský čin. Napriek tomu sa musel Cicero po potrestaní sprisahancov obávať sám súdu alebo vyhnanstva za to, že zakročil trestom smrti proti rímskym občanom bez súdneho prejednania.)

Vieš Laci, zdá sa mi, že ten Tvoj najnovší Catilina až príliš zneužíva Tvoju trpezlivosť. Vliezol si do Tvojho tela, usadil sa tam, vyvoláva vzburu proti Tvojim plánom a zámerom a určite aj snom. Ignoruje doterajšie liečebné postupy, ale verím, že chemoterapia mu dá zabrať. Tak, ako Cato mladší tým provokatérom z Etrúrie. Takéto sprisahanie voči Tebe jednoducho odmietneme.

Cicerove posledné slová, ktoré venoval oveľa neskôr svojim ďalším vlastným nepriateľom sa mi, Lacko, náramne páčia: „Na tom, čo robíte, nie je nič dobré, ale pokúste sa ma zabiť dobre.“

Takže kamarát môj, kým ťa tá pliaga iba schmatla, kým ťa šacuje nakoľko si silný, ukáž jej, kto to je Frcino lodník. A kto je Frcino spisovateľ. Jednak to jej sprisahanie odmietam, ako už som napísal, a potom, zatiaľ to tá rakovina robí amatérsky.

Lacko, zdrapla ťa prekvapivo silno, ale to nič neznamená. Ešte stále nejde o definitívu. Nakopni tú fuftľu presne do zadnice, ona má strach, nie Ty. Ona sa bojí, že nemá istého kunčofta. Ty si zvládal aj Katarakty, keď tam ešte nestála priehrada. Čo taká jedna oná, onkosviňa…

Kým sa ťa však bude držať, dovtedy Ti budem písať takéto listy. Listy Lacovi. Hehe. Ako Štúr tej tuším Aničke. Či ako Onegin tej Táni. Alebo ako Čútora Bútorovi…

Aj tak v tej strojovni dolu v podpalubí nemôžeš nič normálne počuť. Tak si budeš čítať a ja písať. A tá choroba uvidí, dokedy potrvá „patientia nostra.“

To naozaj ešte len uvidí!

P.S. Pozdravuj doma!