Proti vetru

„No, povedz moja, čo budeš mať v hedlajnoch?“ Pýta sa rozrehotaný moderátor istej slovenskej rozhlasovej stanice. „Moja“ odpovedá: „No, Britney Spears…“ A toto a hento a tamto v podstate o jednej obyčajnej ľudskej troske. Súcitne dodám, troske na poľutovanie. V „hedljanoch“, ktoré sa skutočne v podaní mnohých slovenských médií stali skôr lajnami ako titulkovými správami o hlavných udalostiach. Teda, pre spoločnosť podstatných udalostiach.

Jednoducho, neviem, ako napísať to, čo chcem napísať. Po štvrťstoročí písania. Slovensko osprostelo? To vari nie. Veď nie všetci ešte, alebo nie nevyhnutne každý už trpí „trendy“ idióciou tak hodnou vzorkového titulkováho lajna „hedlajna“. A napokon, veď tu kdesi potajme v ústraní a dobre zastrčení žijú aj rozumní a inteligentní ľudia. A Slovensko ako geopolitický útvar si takú urážku naozaj nezaslúži.

Naopak, napríklad „Slováci osprosteli“, to by mohlo aj nasr…diť. A v zásade nemám rád pluralis majesticus. Aj keď by som mal asi tento údernejší variant zvoliť. S vedomím rizika, že môžem dostať po chrápe. Ako kedysi môj triedny učiteľ na základnej škole varoval „chlapci, nevysedávajte v tej krčme, môžete dostať krígľom po hlave ani neviete prečo“.

Napíšem to takto. Sme čoraz viac starí, teda starneme a sme čoraz viac hlúpi, teda hlúpneme. Oboje nezadržateľne a nezmeniteľne. Trend je trend. A na rozdiel od „trendy“ informácií, ktorými nás naše Slovenské médiá obklopujú, nikomu tu neprezentujem vlastné dojmy a polopravdy, ale výsledky autorizovaných a verejne prístupných štatistík.

V prvom rade – sme čoraz starší. Vlaňajší priemerný vek obyvateľa Slovenska – pretože naozaj nielen o Slovákoch to je, dosiahol niekedy v polovici roku 38 celých rokov a tri desatiny roka, čiže tak tri mesiace a osemnásť dní. A možno som osprostel rýchlejšie ako priemer a potom ma za chyby vo výpočtoch vopred prosím ospravedlňte.

Za posledných osem rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýšil o dva roky. Čiže, ak sa nič nezmení k lepšiemu a u nás to rozhodne nehrozí, o desať rokov budeme mať všetci priemerne po štyridsiatke. A poniektorí už aj po kremácii.

Stojí za spomenutie aj zaujímavá a naozaj vo svete jedinečná prax  majiteľov našich médií. Za posledných desať rokov sa priemerný vek novinárov na Slovensku znížil na 35, 4 roka. Tých aktívnych, teda píšucich a hovoriacich. Ak by sme zarátali dnes už bývalú nomenklatúru, ktorá ešte stále sedí na takmer každej štvrtej novinárskej šéfovskej stoličke, potom by ten priemerný vek bol vyšší, ale naozaj píšem len o hovoriacich a píšucich. Kedysi sa používal termín „tvoriaci“, ale to dnes nepripadá vôbec do úvahy.

Za posledných desať rokov sa percentuálne zastúpenie novinárov s vysokoškolským vzdelaním znížilo z 84,6 percenta na 51,2 percenta. V moderátorskej profesii je to prepad z 93,7 na 35,3 percenta.

Ak teraz zarátam či vlastne odrátam deti do 14 rokov, ktorých podiel na celkovej populácii je 15, 4 percenta a prirátam ho k priemernému veku dospelej populácie (38,3), potom výsledný priemerný vek slovenského konzumenta informácií z médií – nepredpokladám, že deti žijú napríklad tým, odkiaľ má tí ktorá strana financie na financovanie sa – je až 53,7 roka.

Kým nastolím otázku, ešte dodám dva údaje. Priemerná dĺžka praxe novinára je dnes na Slovensku 6 rokov. A jeho priemerný vek 31 rokov. Toto sú čísla, ktoré pre Slovensko vytvárajú absolútny svetový rekord, nespochybniteľný a dlho ešte neohroziteľný.

Teraz už len otázka pre majiteľov médií:

Pre koho píšete, vysielate? Komu sa vlastne prihovárate a čím? Čím ho oslovujete a čím ho chcete zaujať?

Slovensko osprostelo. Naozaj. A bez urážky. Slovensko však za to nemôže. Poďakovať sa treba médiám, ich majiteľom a zamestnancom. Niektorým, väčšine. Nekupovať, nezapínať, nepočúvať, ignorovať. Akurát koncesie platiť a ani muk.

My, pred hrobom po štyridsiatke, v tejto spoločnosti touto spoločnosťou ignorovaní, máme knihy, knižnice, zahraničnú tlač, cudzie médiá,  cezhraničné televízie. My vás nepotrebujeme.

A po tých voľbách sa fakt just nezhulím. Aj keď top témou našich predvolebných mediálnych analýz je to, kto ako dekriminalizuje marihuanu. A v podstate jedinou témou. Najprv s tým prišla jedna partaj, potom, vidiac že médiá to zaujalo, prichádza s tým aj druhá, ktorú výrazne posilnil ženský ochranný faktor. Ochranný faktor s vysokým číslom.

Máme tu pretek o tom, kto viac marišky nám dožičí. Nuž, ak volíme len podľa toho… Kedysi aspoň dvojnásobné platy ponúkali. Teraz marišku. Asi vedia čo robia. Toto tu je fakt pre slabšie nátury na zhulenie.